Hádka ako ozdravná sila vzťahu
Na máločom je povešaných toľko pokrivujúcich ideí, presvedčení a postojov než na našom vzťahu ku konfliktom, či hádkam. Hádku sme zdémonizovali na niečo nízke, podradné, nevyspelé, nepríjemné a niečo čomu sa snažíme za každých okolností vyhnúť. Hádku si spájame s ohrozovaním, ponižovaním či zahanbovaním, neistotou, negarantovaným výsledkom, hrozbou, zmenou imagu o nás, prípadne urážkami či vzájomným zraňovaním.
Keď sú toto naše formatívne skúsenosti alebo sme zažili iných vzťahovať sa k hádke ako k niečomu čo je patologické, hádka sa pre nás stáva nebezpečím, ktorému sa snažíme za každých okolností vyhnúť. Hádka (v našej optike ) = niečo ultimátne negatívne.
Hádka, ak si k nej vieme vybudovať funkčný vzťah, však môže byť tiež:
- Posvätným priestorom emocionálnej vzťahovej hygieny.
- Vie byť portálom k stretnutiu so svojimi potrebami, hranicami aj stategickými podvedomými reakciami.
- Priestorom, kde si môžeme dovoliť o sebe samých aj sebe navzájom vedieť viac.
- Bránou k tomu prestať sa pred sebou skrývať.
- Vyslobodením od symbolického vytrestávania sa a nevedomých reakcií.
- Sprievodcom k hlbším osobným aj vzťahovým pravdám, ktoré sú nachystané zrútiť nefunkčné ilúzie a rozkrútiť naše vzťahové sily k prestavbe a vykročeniu k novej forme, ktorá na nás čaká.
- Reflektorom na tmavé, prehliadané kúty v nás.
Od vyhýbaniu k vyhľadávaniu
Ja osobne som mala na kriku a hádkach zavesených mnoho obmedzujúcich postojov a presvedčení. Zvýšený hlas bol pre mňa paralyzujúci stav, z ktorého som musela okamžite preč. Moje obavy z hádky neumlčiavali len tých druhých, ale predovšetkým mňa samú. Tak sme si vo vzťahoch hoveli v smrádku bezpečia, no vzdialenosti zároveň. Múdro mi život poslal do života muža, ktorý vedel mať so svojimi emóciami kontakt, len keď mu pomáhal zvýšený hlas. Ja som tento hlas vedela umlčať. Tak hrozba naoko "zmizla", no o tom ako sa môj muž vlastne naozaj má, som dlhé roky ani poriadne nevedela. Zo strachu som mu vypla jediný nástroj, ktorý ho v tej dobe podporoval môcť o sebe hovoriť.
Rokmi a postupným tlakom nevyčistených a neoslovovaných tém sa hádka stáva oslavou a prejaveným záujmom o náš vzťah a seba navzájom. Začala som vítať a pozývať zvýšený hlas môjho muža, ak mu pomohol odkryť zo seba viac. Týmto prijatím sa zvýšený hlas časom mohol utíšiť, lebo vedel, že už bude počutý. Učili sme sa hádať po novom, často možno nešikovne, ale chceli sme o sebe vedieť. Zisťovali sme totiž, že vtedy je nášmu vzťahu dobre a môže sa hýbať tam, kam nanovo potrebuje.
Každým novým pokusom sme si budovali vzťah k hádke v novej kvalite. Každý za seba objavoval ako sa potrebuje hádať, aby sa vedel prejaviť, čo najvernejšie a najotvorenejšie, no zároveň ohľaduplne a v plnej osobnej zodpovednosti. Vybudovali sme si takú tichú etiketu, ktorá má preferencie nás oboch v úcte a prináša do náročných rozhovorov bezpečie, pochopenie a znovunájdenú blízkosť. Samozrejme, sú chvíle, kedy skĺzneme aj do starých stratégii, ale už sa vieme rýchlejšie zbadať a rozpomenúť, že to nie sú cesty, ktoré by nás k sebe navracali.
Hádka môže byť chrámom, kde každý s kým sme vo vzťahu je pozvaný nechať sa vidieť a počuť. Áno, hádka nie je ring, kde sa máme navzájom poraziť, nie je to duel, ani súdna sieň. Hádka je priestor, ktorým našim vzťahom hovoríme: ,,Záleží mi na tebe, aj na sebe, preto som pripravený/á sa pozrieť, čo je to, čo sa trie, či naráža. To čo má pre nás dôležitý odkaz."
Čo zisťujeme, keď sa skamarátime s hádkou je, že oná nám nemá dať návod, čo teda s nami. Nemusí z nej hneď vyjsť konkrétny záver. Nemusí mať v nej ani jeden väčšiu "pravdu" a nemusíme mať hneď zreteľné riešenie.
Čo je najväčším ozdravným potenciálom hádky je PREJAVENÁ osobná spoveď. Odkrytie miesta a príbehu, v ktorom stojíme a ako sa v ňom žijeme. Prejavená pravda je veľmi odvážny aj zraniteľný krok, lebo v sebe obsahuje istú hraničnosť, neistotu a negarantovaný výstup.
Čo je ale na pravde dojímavé, neomylné a úchvatné je to, že roztáča vzťahové sily k novej forme. Často len tým, že bola prejavená a my sme mali odvahu v nej spoločne holí stáť, začne tvoriť pre nás riešenia a cesty, ktoré by sme hlavou, vôľou, tlakom a bojom o moc nikdy nevymysleli. Pravda tvorí a pôsobí v hlbokých vzťahových úrovniach, ktoré definujú podobu a deje vo vzťahu. Mať odvahu ju kontaktovať aj komunikovať je jeden z najhrdinskejších činov, ktorý ale je v závere veľmi štedro odmenený posunom k nášmu vyššiemu dobru.
Chcime sa nechať vidieť a počuť a majme ochotu vidieť a počuť- nikto iný nám totiž za to zodpovednosť neponesie. Áno, je to neatraktívne, lebo tam už nie je úľava ukazovania prstom, požadovania, sebaľútosti ani obete, trpiteľa ani "nepochopeného", ani žongléra, ktorý sa snaží preštrikovať najmenej "nepohodlným" variantom. Nie je tam funkčná už ani stratégia tyrana, sudcu, vydierača, tlaku, nadvlády či moci.
,,Vedieť sa hádať z miesta JA a MY, namiesto TY, je prejavom úcty a záujmu k spoločnej vzťahovej ceste. Otočiť pozornosť od presadzovania a požadovania k hlbokej ochote naozaj počuť a čo najviac porozumieť miestu, v ktorom sa ten druhý nachádza."
Ak si s hádkou vieme vytvoriť nový, priateľský vzťah:
- posúvame sa od boja a súperenia k spolupráci,
- už viac nestojíme oproti sebe, ale vedľa seba,
- už sa nevzďaľujeme, ale približujeme,
- viac neškodíme, ale hojíme.
- premieňame chaos na rovnováhu a poznanie,
- vidíme veci také aké sú naozaj, nie také aké si ich domýšľame.
V priestore funkčnej hádky na nás čaká dar slobody, zodpovednosti, prijatia, osobnej živosti a voľby. Je tam dar skutočnej ľudskej blízkosti, zmysluplnosti a zdieľaného života. .
Našu vzťahovú hru podporujúcu autentické a hlboké rozhovory nájdete na www.clovecinahra.sk
_2.jpg)