Keď hon na dokonalú matku ubije ženskú dušu

Hon na dokonalú matku ženy zabíja, lebo nikdy neboli stavané na izolované materstvo.

Ani jedna z nás nemá na to. Na tú z piedestálu. ,,Dokonalú". Whatever that means. Preto nás príroda nadizajnovala na komunitu.
Jedna z nás je láskavá, iná vtipná, ďalšia prísna, ďalšia nežná, iná salámistka s vysokou toleranciou rizika, ďalšia starostlivá, čo chráni a opatruje, ďalšia dobrodružná, ďalšia zručná a praktická. 

Dieťa skrz veľa mám zažilo mnoho a spoločne tvorili jednu veľkú pestrú mamu, u ktorej sa dalo nájsť všetko potrebné.  Keď sa dieťa ,,pohádalo" s vlastnou mamou, malo ešte celú dedinu mám, u ktorých našlo útočisko. Kde ,,druhá" mama podporila dieťa a zároveň podržala vzťah s ,,pohádanou" mamou, neštvala, nedémonizovala. Ani mamu ani dieťa, a tak sa opäť mohli zísť. 

To, že moje deti počas detstva a života zažívajú moje kamarátky ako súčasť nášho života je mega dar. Áno vypočujem si v hádkach, ktorá je v čom ,,lepšia" mama ako ja. Ale mne sa v hĺbke duše uľaví, že to vnímajú, že to odniekiaľ ku nim prúdi. Každú majú radi pre niečo iné a každá ma rada ich. Deti žien, ktoré milujete, k tým máte extra veľkorysosť, hocijaké ,,čudné" flaws môžu mať. 

Nikdy sme si nekritizovali materstvá. Nikdy si nedávali nevyžiadané rozumy. Nikdy nekrivili ústa, ako tá či ona reaguje. Keď sa zídeme, bolia nás bruchá od smiechu, čo všetko absurdné s nimi zažívame a je safe si o tom povedať. 

Nezlyhávate. Nie ste nešikovné, lenivé, ani že sa ,,dosť" nesnažíte. Len to nikdy nebolo myslené, žiť takto, ako to trhové princípy nastavili. 
Samé. 

Deti aj rodiny potrebujú iné rodiny. Veľa mám, veľa otcov, veľa detí (pri dôveryhodných dospelých)- nie cudzie deti, v cudzom prostredí s s cudzím dospelým- to nám tiež, že mega interpretačne ušlo, ale čo už len by si kapitalizmus nevyargumentoval pre svoje záujmy. 

Nemať komunitu pri každom z mojich detí, keď boli malé, nenávidela by som materstvo. Nie kvôli deťom. Kvôli samote a utrpeniu, do ktorého táto spoločnosť vyháňa matky a ešte to prisolí ideálmi o tom, čím všetkým a aká by v tom mala byť, aby bola ,,dosť" a nedodžubovala si deti.

Nenádejajme sa! Spoločnosť ju za to nijak neocení. Bude komentovať jej vzhľad či pribrala, schudla, spustila sa, zanedbala. Spochybňovať jej inteligenciu vykojeným mozgom či pridlhou absenciou na ,,trhu". 

Keď robí náhodou- určite zanebdáva deti. Ale ako kvalitne robí, keď má deti? To nech nám tiež neujde! Keď ale nerobí- chudák jej muž, ktorému ekonomicky nepomáha a je pre neho ,,ťarchou". 

Spoločnosť, ktorá jej za to vezme príležitosti, sebarealizačné kompetencie, možnosti, ekonomické bezpečie, prehĺbi závislosť na mužovi a nebodaj, že ostane samo-matka. Tam len niečo zažije. 

Nezlyhávate. Stojíte v súradniciach, ktoré nikdy evolučne neboli takto nadizajnované. Pre ktoré ste ekonomicky výhodný zdroj. Ktoré vo vás nevidia vaše sily, dary, krásy, nadania, ľudskosť, potreby, túžby, volania. Stojíte voči predátorovi a mylne si interpretujete, že VY ste problém, alebo že vám to nejde ,,dosť". 

Ukazovať tomuto predátorovi svojim životom každý deň prostredník a nasledovať svoje radosti a zmysluplnosť a to ako vám to dáva zmysel je revolučným činom! 

Vidím vás. A strašne vám fandím. Ste hrdinky.