Nie si pokazený/á..

 

Nie si len ,,slepá/ý" k zrkadleniu, keď vnútri pocítiš to známe AU, ktoré je relevantné a v danej chvíli skutočné. Ani nezgrabná/ý vo vnútornej práci- bo však, kebyže som ,,normálna", tak by to nebolelo. Thank you, Ezobullshit. Nie si blbo, za to, že ,,keby si bola inak" by IM s tebou bolo pohodlnejšie.

 

Si ty. A rastieš.

 

To neznamená, že sa stávaš ,,lepšou" verziou seba. Iba je z teba viac prítomné. Viac SI.

 

Strom nie je lepší za to, že je vyšší než bol. Je vyšší než bol vďaka tomu, že je viac sebou. Stáva sa sebou. Každou novou vetvičkou si umožňuje iba viac SEBA. Vedľajší strom, hoci môže byť rovnakého druhu, má svoje vetvičky zas úplne svojsky vyrašené, pozahýňané a tiež sa unikátne opučí.

 

A keby sa kvet porovnal so stromom? Nebola by škoda, že by kvet žil s vedomím, že je úplne nepodarený, lebo má iné lístky, stopku a taký nejaký ,,čudný" kvet, ktorý strom nemá? A je o toľko menší než strom, tak určite je nejaký nepodarok?

 

Nemusíš s každým vychádzať. Nesmie ťa každý chápať, ani s tebou rezonovať!( Toto je obzvlášť dobrý signál, že na seba nezanevieraš, when shit hits the fan). Môžeš ľudí pohoršovať aj provokovať. Môžu od teba zutekať aj sa ti vrhnúť okolo krku.

 

Ty dýchaš, cítiš, kráčaš, vnímaš, konáš, myslíš, tvoríš ako TY. Tam kde ti tlčie srdce v hrudi. Presne tým smerom. Nie kúsok predsa len doprava, doľava, dozadu, šikmejšie. Ale TAM...

 

A môže to byť úplne mimo konceptov, v ktorých by ťa bolo možné prehlásiť za (čokoľvek), čo by ti aj tak bolo stále priúzke.

 

Fuck it. Bring it (YOU) on.