Poradie narodenia a jeho vplyv na náš život, výber partnera či kariéry

Prečo by to vlastne malo mať vplyv? Veď ako súrodenci sme vyrastali v tej istej rodine, mali tých istých rodičov (väčšinou) a žili v rovnakom prostredí. Najsilnejšie sily, ktoré pôsobia na našu psychiku a tvorbu osobnosti sú však neviditeľné, tiché, nenápadné, no mocné. 

Samozrejme, každý príbeh je jedinečný a to čo zaznie nemusí platiť v 100% prípadoch, no sú isté fenomény, ktoré sa oveľa častejšie vyskytujú napr. u jedináčikov, prvorodených, benjamínov či stredných detí. Keď ich uzrieme môže nám to mnohé z nášho prežívania osvetliť a vieme mať so sebou bližší a empatickejší vzťah. Mať k sebe viac pochopenia. Tak poďme trošku nazrieť do darov a výziev jednotlivých poradí narodenia...

Jedináčik

Jedináčik sa rodí do konštelácie 100%-ného záujmu. V rodinnej dynamike je v podstate jediným dieťaťom, ku ktorému sa rodičia vzťahujú, jediné ktorému venujú pozornosť a zároveň jediné, na ktoré sa smerujú nároky. Jedináčik počas vyrastania nie je konfrontovaný s vyjednávaním či adaptáciou na potreby druhých v takej miere ako deti z viacpočetných rodín. Rodičia totiž vždy konfrontujú z inej roviny, než iné dieťa. Ich prejav je kultivovanejší, zrelší, emócie viac pod kontrolou, trpezlivosť aj tolerancia je vo vyššej miere, než keď sa dieťa musí konfrontovať s iným dieťaťom so všetkým, čo obnášajú detské konflikty a sociálne situácie, či detská hierarchia. Častokrát sa ale jedináčikovia v dospelosti trápia s tým, že im rodičia nadmieru zasahujú do života a nejakým spôsobom sa nad nimi snažia mať kontrolu, prípadne si držať nad dieťaťom stály vplyv. 

Neskôr vo vzťahoch môže byť pre neho výzvou robiť kompromisy, vedieť dať váhu preferenciám druhých alebo vedieť ich vnímať plne aj za hranicami vlastného záujmu. Nie preto, že by to robil z trucu alebo sebectva, ale nemá v sebe zápis a dostatok zážitkov o tom, ako rôzne sa v tom dá byť. Často sa to v dospelosti musí pracne učiť, aby sa ľudia vo vzťahoch s ním cítili dostatočne vnímaní. 

Tieto deti väčšinou vyrastajú v dospelých, ktorí sú na seba nároční, prísni, čakajú od seba skvelé výkony a v prípade chýb či ,,neúspechu" zažívajú pocity nedostatočnosti. Majú sklon k perfekcionizmu, vedia sa vybičovať k špičkovým výkonom v snahe vyhnúť sa pocitu neúspechu. Sú priťahovaní k povolaniam, kde sa dá oprieť o nejakú štruktúru, ktorá ich v procese dosahovania výsledkov vedie a usmerňuje. Majú radi technické, logické a funkčné systémy, ktoré im umožňujú predvídať aspoň približnú mieru výsledku či úspechu. 

Jedináčikovstvo môže mať aj opačnú polaritu, kedy človek uviazne v narcizme a videní sveta, že ostatní sú tu pre jeho prospech a úžitok. Môže byť sebestredný/á a vo vzťahoch skôr v pozícii toho, kto očakáva benefity, no sám toho ponúka len málo. 

V partnerských vzťahoch si väčšinou pritiahnu submisívnejších, poddajnejších partnerov, ktorí sa im ochotnejšie prispôsobujú. Za výmenu poskytujú partnerovi v živote zodpovednosť a vedenie, ktorí práve submisívnejší partneri vítajú, nakoľko niesť zodpovednosť, či robiť rozhodnutia je pre submisívnych ľudí často desivý stav. 

Prvorodený/á

Prvorodení sú veľmi zaujímavá kombinácia. Majú čiastočnú skúsenosť s jedináčikovstvom, ktorá v sebe nesie dočasnú plnú pozornosť rodiny. Sú zároveň trenažérom výchovy, na ktorých sa rodičia učia byť rodičmi. Mnoho vecí skúšajú, vyhodnocujú a časom možno prehodnocujú. S touto fázou rodičovstva sa spájajú často aj prvé rodičovské úzkosti a neistoty, ktoré vytvárajú istú formu tlaku. Dieťa sa podvedome snaží rodičov odbremeniť tým, že ,,zapadne" do nárokov a predstáv aké o ňom majú, aby sa vo svojich snahách mohli viac uvoľniť a tlaky vyvíjané na dieťa povolili. 

Keď však príde druhý súrodenec, svet sa zmení a štandardy, na ktoré bolo dieťa zvyknuté, sa začínajú prestavovať. Plná pozornosť sa zmení na delenú alebo oklieštenú pozornosť. Zvyšujú sa nároky na samostatnosť, prípadné vypomáhanie. Dieťa sa časom stáva automaticky nositeľom hodnôt a vzorov pre mladšie dieťa, čo ho môže tlačiť do trošku urýchlenej zrelosti. Často, ak si to ako rodičia neustriehneme, môžeme na staršie dieťa prenášať aj vlastné rodičovské povinnosti. Tipu: ,,Daj mu jesť. Vezmi ho so sebou von. Postráž ho kým prídem." Ak dieťa preťažujeme v skorom veku povinnosťami, na ktoré ešte mentálne nie je dosť zrelé, alebo sú pre neho ešte záťažou navyše, zasociuje si svoje pôsobenie v živote s podávaním výkonu nad svoje možnosti.

Niekedy to môže dospieť do štádia, že prvorodený v dospelosti nechce mať vlastné deti, lebo si svoju ,,rodičovskú skúsenosť" už odžil v detstve (toto je typické hlavne pri veľkých vekových rozdieloch oproti mladším súrodencom) a dospelosť sa snaží využiť na dohnanie vlastnej slobody a hravosti, ktorú v detstve nemohol plne odžiť. 

Mnoho prvorodených často spomína na slávnu rodičovskú vetu: ,,Si starší/ia, máš mať rozum." Častokrát prvorodení vyrastajú s pocitmi krivdy, či nespravodlivosti a opakovaným neprimeraným ústupkom mladším súrodencom. Osvoja si, že musia byť ,,lepší" než ostatní a je na mieste sa pre druhých obetovať či upozaďovať. Odkaz ,,treba byť lepší" ich v dospelosti ženie často k perfekcionizmu a nie zriedka aj k vyhoreniu. 

Pre prvorodených môže byť typické:

• Milujú zoznamy a poriadok.
• Radi nachádzajú vo veciach zmysel a súvislosti, ktoré sa dajú uchopiť rozumom.
•  Inklinujú k povolaniam, ktoré sú exaktné, založené na logike, odbornosti a ráciu- inžinier/ka, právnik/čka, lekár/ka, fyzik/čka, vedec/ vedkyňa, skvelí krízoví manažéri, atď. Uplatnia sa v náročných povolaniach, kde častokrát je potrebné ísť na nadštandardný výkon. Aj hobby majú väčšinou spojené s oblasťami, v ktorých sa dá nejakým spôsobom merať vlastný progres a prekonávať sa.
• Majú sklony k perfekcionizmu, neustálemu zlepšovaniu, akoby neexistovala méta, pri ktorej si môžu vydýchnuť.
• Majú ťah venovať sa viacerým oblastiam života na 100%, lebo ak by v niektorej zaostávali, alebo nedosahovali sebou definovaný štandard, cítili by istú formu nedostatočnosti.
• Sú to mimoriadne schopní a zodpovední ľudia, ktorí sa bleskovo učia a zdokonaľujú vo všetkom, čo si zaumienia.
• Často majú tendenciu starať sa o druhých a spokojnosť okolia je pre nich často prioritnejšia než vlastné potreby.
• Môžu byť v dvoch polohách- slúžiteľskej, obetnej alebo generálskej, ktorá chce mať všetko pod kontrolou, lebo je to pre ňu forma ochrany. Závisí od toho, ako sa v rodine uchopovali nároky a priazeň za ich napĺňanie.

Ak potrebujete od niekoho pomoc, najlepšie obstojíte, ak sa obrátite na niekoho, kto je prvorodený. Pravdepodobne vám vyhovie veľmi ochotne a ešte sa bude snažiť odviesť aj špičkovú prácu. 

Benjamín

Posledné alebo najmladšie dieťa v rodine rozoberáme zámerne tu, aby stratégie ,,prostredných" detí boli neskôr pochopitelnejšie. 

O benjamínoch sa hovorí, že sa v podstate rodia do raja. Majú okolo seba aparát ,,služieb", ktorí okolo nich ostatní vykonávajú.  Podvedome sú automaticky vnímaní stále ako ,,malí", tým že su najmladší. Tým pádom akoby neprichádzal moment, kedy ich začne niekto brať ,,vážne". Nie sú na ne kladené vysoké nároky, ale už aj samotná vedomá pozornosť zo strany rodiny je slabšia, keďže sa delí medzi viacero detí, či oblastí života. Servis síce majú, ale nejakú zameranú pozornosť už pomenej. Keď začína chodiť prvorodené dieťa je okolo toho veľa pišťania, potleskov a nadšení širokej rodiny. Keď začne chodiť napr. štvrté dieťa v poradí, rodičia to väčšinou berú ako očakávanú samozrejmosť, prípadne dieťa porovnajú so staršími súrodencami, či začína chodiť skôr alebo neskôr ako oni. 

Život benjamína je pretkaný nedosiahnuteľnosťou na starších súrodencov. Vždy vedia niečoho viac, niečo lepšie, zdatnejšie. Ak už aj benjamín dorastie do veku, kedy to zvláda ako oni, vtedy sú zase 5 krokov pred ním a celý kolotoč snahy ,,vyrovnať sa" pokračuje ďalej. Benjamín vyrastá často s tým, že na seba treba upútať pozornosť, aby v kope ďalších povinností na seba nejako upozornil, vynikol niečím iným ako starší súrodenci.

Typické pre benjamínov je:

• Sú často rodinní šaškovia. Je okolo nich veľa humoru, robia rôzne srandičky, nemajú problém verejne vystupovať, spievajú pred návštevami. Tam zažívajú chvíle ,,všetky oči na mne" a zažívajú si venovanú pozornosť, ktorá v bežnom živote je skôr raritou. 
• Mimoriadne potrebujú chválu, uznanie a ocenenie, ktoré im nejak komunikuje ich miesto a hodnotu vo svete. Ak sa im nedostáva, snažia sa ich nejakými spôsobmi dostať. Vnútorne sú často neistí a neustále sa v živote porovnávajú s druhými. Ak narazia na niekoho, kto je v niečom lepší, pripomína im to často zahanbenie, či nepríjemný pocit, že niečo nedosahujú tak, ako v detstve nedosiahli na starších súrodencov. Ak však narazia na niekoho, kto je v niečom ,,horší" vie im to priniesť veľký pocit úľavy a chvíľkovej spokojnosti so sebou, ktorá je však veľmi prchavá. Môžu mať skryté tendencie ostatných zosmiešňovať, či poukazovať na ich nedostatky, aby sami vynikli v cnostnejšom či lepšom svetle. 
• Sú skvelí umelci- herci, speváci, make-up artisti, moderátori, performeri, hlásatelia, komentátori, vyjednávači, hovorcovia, rečníci. Sú doma v akomkoľvek povolaní, ktoré im dáva priestor sa nejakou formou prejaviť. 
• Sú voľnomyšlienkári, ktorí nemajú veľký vzťah k nejakému systému či poriadku, ostáva im kontakt s detskou bezstarostnou psychikou, kde o nich bolo postarané a podvedome sa spoliehajú alebo očakávajú od svojho okolia starostlivosť. 
• Benjamíni sú v kolektívoch veľmi obľúbení, lebo do nich vnášajú istú formu hravosti, bláznovstva a bezstarostnosti. Ak však boli príliš prehliadaní, tak sú zvyknutí ostávať v úzadí a až po nadviazaní dôvery odkryjú svoju funky povahu. 

Partnerské vzťahy:

Benjamíni veľmi často končia vo vzťahoch s prvorodenými. Jedináčikovia nemajú vždy kapacitu a trpezlivosť na nepredvídateľnosť benjamínov a vzťahy medzi nimi zvyčajne ako rýchlo vzplanú, tak aj zhasnú. Prvorodení im však  poskytujú starostlivosť, servis,  zázemie a istú formu ,,chýbajúcej" dospelosti. Výmenou za to je pre prvorodených zase to, že benjamíni do ich často upätého života plného nárokov, vnášajú trochu ľahkosti, bezprostrednosti a nepredvídateľnosti. 

Často sa tu ale naráža na dynamiku, ktorá predstavuje skôr vzťah Mama- Syn, Otec- Dcéra, čo v partnerstve skôr či neskôr začne narážať.  Po čase prvorodený začne byť popudzovaný nespoľahlivosťou, nezrelosťou, či požadovačnosťou benjamína a benjamín zase znechutený nárokmi a nespokojnosťou prvorodeného, alebo si ho prestáva vážiť kvôli jeho služobníckej povahe, ktorá sa stále len obetuje a potom nie je pre ňho dostatočne živá a svojská.

Je to všetko krásne umenie života, kedy nás život vždy popáruje tak, aby sme si vzájomne spínali oblasti, v ktorých môžeme spoločne rásť a svietiť si na ne. Ozdravovať svoje príbehy a zrieť do svojich slobodnejších a pravdivejších verzií, kde už nemusíme kompenzovať a odžívať príbehy zo svojich pôvodných rodín. V tomto vie byť partnerský vzťah najväčším katalyzátorom. 

Prostredné deti (akékoľvek poradie medzi prvým a posledným dieťaťom):

Z prostredných detí vyrastajú veľmi zaujímaví ľudia. Príbeh prostredného dieťaťa sa spája so zvláštnou dynamikou, kedy jednak nedosiahnu kompetenciami na staršieho súrodenca, a zároveň už na ne nie je toľko priestoru, koľko sa venuje mladšiemu dieťaťu. Často sa ocitnú v kombinácii: ,,Povinnosti ako ,,veľký", no práva ako ,,malý". " Rodinné nastavenie voči nim je často nastavené, že veď si už nejako poradia. Sú to najviac samorastovské deti. Ak sa narodia dvojičky, najčastejšie sa vyprofilujú práve ako dynamika prostredných detí.

Typické pre prostredných je:

• Tieto deti zvyčajne ako prvé odchádzajú z hniezda do sveta.
• Majú vzťah k úplne pionierskym ideám, často sú za mnohými novátorskými myšlienkami.
• Sú to najživotaschopnejšie deti zo všetkých poradí.
• Idú skôr z vnútornej vášne a hľadania si vlastného miesta a cesty. Sú v tom ale uvoľnenejší a menej na seba nároční ako prvorodení, no zároveň zodpovednejší a spoľahlivejší než benjamíni.
• Sú skvelí podnikatelia, veľmi prispôsobiví zmenám a neistým nepredvídateľným podmienkam. Skvelí taktici. 
• Nachádzajú riešenia a cesty tam, kde sa zdá, že neexistujú, lebo majú veľmi adaptabilnú a pružnú myseľ. 
• Neberú sa príliš vážne a tak sa neboja chýb, čo im umožňuje skúšať a rozvíjať niekedy až revolučné nápady. 
• Výzvou pre nich je, že sa v živote môžu cítiť často sami, alebo že tu nemajú svoje miesto, prípadne je pre ne ťažké dôverovať, že druhým na nich naozaj záleží. Môžu byť podozrievaví, miestami ich pred potenciálnou blízkosťou či zranením chráni cynizmus či pózy ,,samostnatného a nikoho nepotrebujúceho".
• Často najviac vybočujú z výchovného ,,štandardu" rodiny. Môžu byť vnímaní ako čierne ovce, ktoré sa príliš líšia od toho, čo uznáva či žije rodina. 

Môžeme mať v sebe ale aj kombinácie jednotlivých typov.

Ak je napríklad medzi deťmi rozdiel viac ako 6 rokov. Druhé dieťa môže vykazovať prvky prvorodenectva a benjamína zároveň, nakoľko po cykle šiestich rokov sú už medzi deťmi v potrebách a kompetenciách veľké rozdiely, ktoré sa môžu manifestovať kombináciou z jedného aj druhého brehu.

Tiež ak napr. prvorodené dieťa malo nejaký fyzický alebo mentálny hendikep, prípadne ho rodičia vyhodnotili ako nie ,,plne kompetentné" pre napĺňanie svojich ideálov, prvorodenectvo sa posúva na ďalšie zdravé dieťa v poradí. Toto dieťa sa snaží kompenzovať limity staršieho súrodenca a tým byť napĺňateľom predstáv rodičov alebo ich kompenzovať.  V tejto dynamike sa prvorodené dieťa stáva vlastne benjamínom a ďalšie dieťa v poradí sa stavia na vrchol súrodeneckej hierarchie. Zdravé deti z rodín, kde bolo dieťa s nejakým hendikepom, samé seba automatický stavajú do pozície, kedy sa snažia neobťažovať a byť samostatné. Svoje potreby prestávajú vnímať ako validné, lebo v porovnaní s hedikepovaným súrodencom im prídu ,,triviálne" až ich časom úplne prestanú vnímať. Väčšinou o týchto deťoch rodičia ani ,,nevedia". Sú bezproblémové v škole, sebaobsluhe, povinnostiach. Tzv.,,dobré" deti.

V rodine bolo napríklad 6 detí, ale rodili sa po dvojiciach s väčším vekovým rozostupom medzi dvojicami. Ak medzi týmimto jednotlivými dvojicami boli veľké vekové rozdiely, napr. každých 6-8 rokov sa narodili dve deti s cca trojročným rozdielom, bude pôsobivejšia konštelácia v rámci vekovo príbuznej dvojice. Bude pôsobiť silnejšie než konštelácia najmladší a najstarší, medzi ktorými je už takmer 18 rokov.  Teda konštelácia vekovo príbuznej dvojice bude vplyvom nosnejšia. 

Zošívaná rodina

Tiež v prípade ak ide o zošívanú rodinu - nové rodiny po predchádzajúcich rozvodoch. Tu sa dostanú do spolužitia detí z dvoch rodín a premieša sa im pôvodné poradie a hierarchia. To so sebou prináša tiež veľmi zaujímavé procesy, kedy celá súrodenecká dynamika prechádza novou prestavbou. 

Raz na podpornej skupine sme mali krásnu situáciu, kedy si účastníčka nachádzala vlastnosti aj z jedináčika aj z prostredného dieťaťa. Neskôr jej zapadlo, prečo tomu tak bolo. Bola síce biologicky jedináčik, ale sociálne spolu vyrastali dve rodiny. Druhá rodina mala dve deti, medzi ktorými sa ocitla v dynamike prostredného dieťaťa. Tak si nachádzala v sebe kvality jedného aj druhého brehu. 

Ja sama mám v sebe kombináciu prvorodenej aj benjamína. Sú to dva protipóly, ktoré ma v živote dostali ako aj do obrovských problémov, tak mi aj priniesli množstvo úžasných darov. Nedémonizujem ich, ale spoznávam a načúvam. Ktorý sa čoho obáva, čo vie, čo potrebuje, ako a prečo som ich kedysi potrebovala a v akej forme ich potrebujem dnes. Naučila som sa, a stále učím, s nimi žiť tak, aby som ich kultivovala a môjmu životu a vzťahom boli viac k prospechu než ku skaze. :) Obe tieto bytosti môžu spolu spolupracovať namiesto toho, aby spolu súperili, či si podrážali nohy alebo sa navzájom zahanbovali. Učia sa spolu vychádzať a vzájomne sa poznať, tak ako sa to s veľkou vášňou učím aj vďaka nim ja sama. Všetko čo v nás žije v sebe totiž nesie hlbokú inteligenciu, ktorá sa nám snaží niečo o nás komunikovať, doviesť nás domov, k sebe samým. 

Nádherne túto tému rozoberá aj psychológ Kevin Leman, ktorý si na súrodeneckom poradí a jeho vplyve na našu osobnosť postavil celú psychologickú prax. Môžete nájsť v knihe Sourozenecké konstelace.

Nič ale nie je doživotným ortieľom a čokoľvek v nás vnímame, že volá po premene či porozumení, s tým môžeme nadviazať vzťah a spoločný tanec.  Nič nie je zlé, ani dobré, iba to je a my máme moc sa rozhodnúť či nám to takto slúži alebo naopak chceme spoznať svet aj za hranicami toho, čo sme doteraz poznali.

Preto naše komunikačné hry sú stavané tak, aby nás našimi príbehmi a uvedomeniami citlivo sprevádzali a dovoľovali nám spoznať zo seba samých aj seba navzájom viac. Toľko, koľko sme práve pripravení, toľko koľko si práve dovolíme. :)