Synov naozaj milujeme, až keď vieme milovať mužov.

POZOR potenciálne nepopulárny článok! :)

Ako matky by sme radi verili, resp. aj veľmi ľahko samé seba presvedčíme, že materinská láska je čistá, úprimná a jedinečná. Ako ženy si však pri synoch často symbolicky (teda nevedome) realizujeme témy a potreby, nami neuzreté, ktoré v nás stvorili skúsenosti s mužmi.

Od otcov, dedov, bratov, kamarátov, milencov, ktorí do nás vpečatili prvotnú skúsenosť o tom, kto je muž a hlavne kto som JA (žena) vo vzťahu k mužovi.

• Preto ak žena zažívala prehliadanie či nedocenenie, bude si skrz syna realizovať pozornosť a priazeň.
  
• Ak zažívala od mužov nadvládu, kontrolu a ponižovanie, bude syna za ne buď rafinovane a skryto trestať, bude sa báť budúcej možnej synovej prevahy a podvedome sa pokúsi zabrániť mu rásť. Alebo sa bude realizovať v opačnej polarite a robiť mu služobnicu, kde bude potvrdzovať svoju podriadenú rolu.
  
• Ak jej otec bol podpapučník a mama generálka, bude odmietať, kritizovať a ponižovať svojho muža, nepripustí ho k vlastnému otcovstvu a ako partnera si ho psychologicky nahradí synom.
  
• Ak bol otec neprítomný a neskôr sa stane neprítomný aj partner, urobí si matka zo syna dôverníka.
  
• Ak sa matka cíti nemilovaná a nevidená, bude syna prenasledovať a bude hladná po jeho prejavoch lásky, náklonnosti a záujmu o ňu.
  
• Ak sa matka chcela celý život zavďačiť otcovi a prepolarizovala sa do mužského výkonu a perfekcionizmu urobí si zo syna "projekt", v ktorom bude realizovať svoj hon na dokonalosť a zásluhy.
  
• Ak má matka z mužov strach, bude v synovi démonizovať a zahanbovať všetko mužské, čo ju potenciálne ohrozuje v snahe udržať ho v slabosti a tým seba v bezpečí.
  

Ak jej bolo ublížené a bola mužmi hlboko ranená, bude sa synovi strániť a nebude pre neho emocionálne dostupná.

Stratégií je x- každá závisí od odžitého príbehu.

Malý mužík navníma, kde má mamka dieru a z lásky k nej povie ,,áno" jej zaplneniu, čím ale oslabí sám seba a zdroje, ktoré mal k dispozícii pre svoj vlastný rast a rozvoj použije na kompenzáciu matky. Tí zdatnejší sa pokúsia vzoprieť a svojim správaním dať matke najavo, že na nich neprehovára zo zdravého miesta, čo ale ohrozuje matkin prítok na napĺňanie neuzretých potrieb a môže ešte hlbšie aktivovať jej stratégiu prežitia.

Synovia nás matky vedú do nepohodlných a dlho obchádzaných zón v nás samých. Prišli nám ukázať, kde sme sa tomu, čo je v mužoch zdravé, silné a potrebné otočili chrbtom kvôli sklamaniu, ktoré nás bolelo, zradilo a kvôli, ktorému sme prestali dôverovať.

Až do miesta a doby, kým sa zastavíme a uvedomíme si, že hra končí. Keď pochopíme, že nie sme vinné za to, čo sa nám stalo alebo čo sme zažili, ale preberáme zodpovednosť za to, že to vyliečime, integrujeme a prepustíme. Aby sme poznali seba, svoju hodnotu a dovolili si pre seba všetko čo si zaslúžime.

Aby sme sa rozpomenuli aké to je cítiť úctu a dôveru k mužom a mohli sa opäť vrátiť do mužského objatia, kde budeme chránené, milované a videné. A zároveň v tom objatí môžeme byť s dôverou a v plnosti, že zo seba viac nemusíme ukrajovať ani bojovať, trestať, či si zaslúžiť. Aby sme videli seba pre všetko čím sme a mohli skutočne stretnúť muža so všetkým čím je on. A tak môžeme dovoliť synom nemusieť sa o nás emocionálne starať, zachraňovať nás, ale vyraziť v ústrety svojmu potenciálu, ktorý podporujeme skutočne milujúcim srdcom. Kedy sa stávame pevným koreňom, ktorý synovi poskytuje oporu a potrebnú výživu, založenú na dôvere, pravde a živosti.

A nie nemusí to byť všetko naraz, hneď a najlepšie a predtým ako máme deti. Deti vedia do čoho išli, no zároveň veria, že porozumieme odkazu, ktorý nám priniesli a rozhodujeme sa rásť spolu s nimi.