Všetkému, čo je ľahké, môžu predchádzať náročnejšie fázy.
Všetkému, čo je vo finále ľahké, môžu predchádzať náročnejšie fázy.
Vezmite si ľudskú chôdzu. Je ergonomicky aj fyzicky najefektívnejším spôsobom "prepravy" tela.
Lenže, aby človek začal a vedel chodiť udržateľne prejde najprv xy predštádií/ noriem, ktoré ale vedú k chôdzi. Skúste si niekedy ľahnúť na brucho a len dvíhať hlavu, ako to musí robiť novorodenec. Je to fyzicky masaker náročné, a to nám hlava v dospelosti netvorí tretinu tela. Takže novorodenec v tom má ešte väčšiu výzvu.
Skúste sa plaziť, koľko to stojí energie, a aké je to "pohodlné" oproti chôdzi. Skúste štvrnožkovať, stavať sa o nábytok. Všetky tieto štádia by sme mohli posudzovať ako "menej" alebo nie dosť, alebo zle, lebo veď to ešte nie je chôdza.
Ale chôdza samotná, by bez toho nikdy sama do seba nedorástla.
Každý z predošlých štádií vybudoval nohám, rukám, chrbtu, bruchu, krku svaly, ktoré chôdzu vedia ustáť a žiť ju samozrejmo ako trvalú normu.
Pripomeň si to zakaždým, keď budeš na seba opäť tlačiť s nejakou ašpiráciou, kde by si už mala byť a že tam, kde si to nie je DOSŤ alebo si zle.
Čo keď práve vďaka terajšiemu "štvornožkovaniu" budeš o dva roky kráčať životom, ktorý ti dáva zmysel, ako nikdy predtým?
Nikdy nie si pokazene. VŽDY v každej sekunde, vedieš sám/sama seba k chôdzi, ktorá ti dáva ľahkosť a zmysel.
Ak sa o seba láskavo a efektívne zaujímame a radikálne si veríme. 
Príroda VŽDY dovoľuje čítať zo spisov pravdy, života a prirodzenosti, ktorá sa aj skrz nás neustále prejavuje.
Dá sa jej veriť.
Dá sa nám veriť.
Ver si
