Výzvy mužov a žien vo vzťahoch

Tým, že muž má silné fyzické telo, no krehké srdce je preňho jednoduchšie čeliť fyzickému nebezpečenstvu, alebo fyzicky náročným výzvam, než emóciám či nespokojnosti svojej ženy. V strete s nimi môže preferovať rôzne stratégie, či už od ženy utiecť, umlčať ju, raniť ju, prípadne jej vyhovieť hoci by tým šiel proti sebe samému ,,len, aby bol kľud". Ženu možno na chvíľu umlčal, no zároveň si ju aj sprotivil, prípadne emocionálne museli obaja od seba oveľa ďalej. Ďalej je síce naoko bezpečne, lebo tam menej vidieť, ale je tam aj prázdno. 

My ženy máme jemné, mäkké telo, no silné srdce. Dary aj zbrane nášho pocitového sveta môžeme používať k výžive, obnove a rastu, alebo ku skaze, okliešťovaniu a manipulácii. Vieme muža trafiť a raniť tam, kde by netrafil ani ten najtvrdší úder v pästnom súboji. Vieme znemožniť, ponížiť, rafinovane donútiť aj obviniť. Na chvíľu sa nám možno uľaví, no dôverný a živý vzťah nám to nepriniesie. 

Ako v tom spolu byť zdravo a tak, aby láska mohla ešte silnejšie prúdiť aj v náročných situáciách?

Jednou z ciest je radikálna otvorenosť. Otvorenosť, ktorá je úplná, ktorá neprináša len prijateľnú a potenciálne neohrozujúcu polopravdu. Je to  otvorenosť, ktorá neviní, no preberá za seba zodpovednosť. Kvalita, ktorá má v úcte seba a svoje prežívanie a tiež má dosť odvahy ho do vzťahu priniesť a priznať. Hoci s roztraseným hlasom, či kolenami. Celé, úplné a holé. S rešpektom k sebe aj k druhému. Všade, kde sa totiž snažíme obviňovať, tam sa ešte bojíme prevziať zodpovednosť za svoje potreby. 

Radikálnu otvorenosť podporuje radikálne prijatie.  Prijatie toho čo je prítomné bez súdu, zneváženia, zahanbenia, popretia, či zľahčovania. Tým dávame pozornosť, váhu a záujem všetkému, čo je v nás, či v našom vzťahu prítomné. Chce to odvahu, veľkorysosť a silný kontakt so svojou sebahodnotou, aby sme si radikálnu otvorenosť vedeli nevzťahovať na seba ale transformovať ju k zmene, do ktorej nás vzťah oboch pozýva. Prijatím totiž skutočne načúvame. Chceme sa skutočne dozvedieť. Ide nám viac o to ako to je naozaj, než mať pravdu. 

Táto otvorenosť a prijatie sú veslami, ktoré vzťahu umožňujú kormidlovať na vlnách zdravej neustálej premeny. Umožňujú mu hýbať sa tam, kam nanovo potrebuje, aby nás oboch pravdivejšie reflektoval. Dovoľuje mu sa meniť a tým ostať živým a pre nás stále novým a zaujímavým. V takom vzťahu môžeme a chceme byť a rásť. Nepotrebujeme sa v ňom viac skrývať, vypínať, kriviť ani z neho utekať.

Taký vzťah nám dáva korene do svojej osobnej podstaty a krídla k svojmu potenciálu. Dáva nám radosť, slobodu a múdrosť. Vracia nás k sebe samým, aby sme mohli byť jeden o druhého bohatši. 

Povedať ,,ÁNO" radikálnej otvorenosti znamená byť v kontakte so smrteľnosťou vzťahu. Smrteľnosť vzťahu nám pripomína, že vzťah tu nie je pre nás len preto, že svadba, deti, alebo že ,,zatiaľ lepší/ia neprišiel/a". Smrteľnosť vzťahu ho udržiava bdelým, živým a angažovaným. Každou radikálnou otvorenosťou totižto tancujeme na hrane hlbšieho priblíženia a potenciálneho rozchodu. Lebo v radikálnej otvorenosti sa nám zakaždým nanovo odkrýva, či to stále dáva spoločne zmysel. Odkrývajú sa nám naše individuálne aj spoločné premeny a príbehy, v ktorých môžeme uzrieť, či naša cesta má stále spoločný smer.